Ráno vyjde slnko, zakikiríka kohút a chlapci si mastia korbáče. Vybiehajú von a po dedine putujú od domu k domu za maľovanými vajíčkami, slivovicou a iným pohostením. Hneď ako udrie poludnie, stretnú sa doma na obed v podnapitom stave a všetci sa tvária, že je to v poriadku. Je to predsa súčasť tradície.
Ako dospievajúce dievča som tieto scény sledovala každý rok so stiahnutým žalúdkom. A postupne som sa na celú Veľkú noc vykašľala. Moja účasť sa úplne zastavila po narodení detí. Ale tejto téme sa nedalo vyhnúť, a tak som začala pátrať po hlbšej podstate Veľkej noci a vytvorila si vlastné zvyky.
Ako to všetko začalo...
Veľká noc, ako ju poznáme dnes, je kresťanský sviatok spojený s niekdajšou oslavou prírodného kolobehu roka. Pôvodne sa v tomto čase oslavoval príchod jari a jarná rovnodennosť, ktorá je začiatkom prapôvodného nového roka. A to dáva o niečo väčší zmysel ako vrhať sa do nových začiatkov v januári, nemyslíte? Na jar sa príroda prebúdza, začína sa rozmnožovať a aktivuje v nás novú energiu. Prichádza inšpirácia, sila a chuť tvoriť. Je to dôvod na veľkú oslavu a zároveň na zastavenie sa a uvedomenie, kde sa práve nachádzame a čo nás čaká v nasledujúcich mesiacoch.
Držať krok s prírodou, nie s reklamou
Keď sme v súlade s prírodnými cyklami, sme v súlade so svojimi biorytmami - a to je veľmi dôležité pre naše zdravie. Starí Slovania sa zameriavali na ukončenie zimy tým, že sa lúčili s bohyňou Moranou. Túto bohyňu v podobe figúrky najprv vytvorili spolu s deťmi a potom ju za pochodu a spevu vypustili na vodu. Keď sa rozlúčili, privítali bohyňu Mokoš - matku zem a boli pripravení na novú úrodu.
Dnes môžeme tento rituál rozlúčky so starým a vítania nového premeniť na osobnú očistu: triedenie vecí a šatníka, odľahčenie stravy a rekapituláciu projektov, vzťahov a finančných tokov. To, čo neslúži, už u nás nemá svoje miesto.
Tento čas teda využime pre seba a urobme si bilanciu: čo prežilo zimu a stojí za to si to ponechať? A čo nám už neprospieva a nechceme si to vziať do nového roka?
Ale čo s tým korbáčom a vajíčkom?
Muž odovzdáva žene svoju silu a energiu a ona ho odmeňuje svojimi darmi a umením. To je symbolika, ktorá sa skrýva za korbáčom a vajíčkom. S týmto zvykom sa však môžete pohrať podľa vlastnej fantázie! My s manželom máme v tento deň o deti postarané a vyhradzujeme si ho ako špeciálny intímny čas len pre seba.
Zároveň sa v tomto čase stretávame s priateľmi, kde sa neúctivé šibanie mení na rituál, pri ktorom muži a deti s úctou a rešpektom vytvátajú z korbáčov bránu. Ženy ňou prechádzajú, nasávajú silu prírody a skrze ťapkanie vedome aktivujú svoje meridiány. Na koncii obradu je spoločná hostina. Vďaka tomu sa Veľká noc pre mňa a mojich blízkych opäť stala časom radosti.
Vytvorte si tradíciu a rituál, ktorý vám bude prinášať radosť. A možno si namiesto panáka slivovice dáte panáka Cocofíru.
S láskou Kateřina
